Vytvorené: pred 4 rokmi

V laviciach sedia deti, nie diagnózy

Každý z nás si žije svoj život - individuálny, svojský, nezameniteľný, s odlišnosťami, špecifikami, pretože nie sme rovnakí, klonovaní. Každý z nás je jedinečný, je dobrý v niečom inom a tieto rozdiely nie sú prekážkou, ale obohacujú svet.
Každé dieťa má svoje individuálne potreby a môže sa stať, že v istom období potrebuje pomoc svojho okolia viac napriek tomu, že nemá žiadnu oficiálne definovanú "diagnózu", napriek tomu, že ho nemožno zaradiť do niektorej z v školstve striktne vymedzených kategórií žiakov so ŠVVP, do "diagnostických škatuliek". Aby malo dieťa na špeciálnu podporu v škole oficiálny nárok, musí dnes totiž mať presne stanovenú (podľa školského zákona uzavretú, nie len predpokladanú, suspektnú) diagnózu.

Ale v našich triedach predsa v laviciach nesedia "diagnózy". Tieto kategórie a "šuplíky"  by nám mali iba pomáhať lepšie, rýchlejšie a ľahšie sa orientovať v tom, čo dieťa obvykle môže pri svojich ťažkostiach potrebovať, čo obvykle pri daných ťažkostiach platí, čo možno obvykle využiť, ako možno  najlepšie postupovať....

Zákony nás zatiaľ vedú k tomu, aby sme deti takto nálepkovali. Deje sa tak aj z finančných dôvodov na strane škôl. Dúfajme, že sa tento stav zmení a každé - aj neintegrované dieťa a dieťa bez "diagnózy", rizikové či práve v tejto chvíli prekonávajúce nejaké životné alebo vývinové prekážky  bude mať oficiálny nárok stráviť čas so školským špeciálnym pedagógom, so školským psychológom alebo s iným odborníkom, ktorého v danej chvíli potrebuje.