Pri práci s deťmi s ADHD existuje mnoho dôležitých činiteľov, ktoré je treba zobrať do úvahy: impulzívne správanie, motorický nepokoj, neobratnosť, narušená psychomotorická koordinácia, emocionálna labilita, afektívne správanie, výkyvy v emocionálnych prejavoch, problémy v sociálnych vzťahoch - porušovanie disciplíny, sebaovládania, neuvážené konanie, nedostatok empatie, agresívne správanie, nízke sebahodnotenie, problémy spolupracovať v skupine, problémy v organizovaní svojej činnosti pri samostatnej práci, nedokončenie začatej činnosti, zabúdanie plnenia povinností, vypracovania úloh, strácanie vecí, pomalé pracovné tempo.... a to iste nie sú všetky. U každého v rôznej vzájomnej kombinácii, v rôznom rozsahu, vysoko individuálne.
Zvládne(me) to, keď....
Viac v lexikóne
Bude učiteľ ochotný hľadať a realizovať iné, alternatívne prístupy, postupy, metódy
Učiteľ aj rodičia prijmú odporúčania od odborníkov (psychológa, špeciálneho pedagóga...)
Budú všetci zainteresovaní (vrátane žiaka a jeho rodičov) spolupracovať, nie stáť proti sebe a navzájom bojovať
Budeme stavať na multisenzoriálnom vzdelávaní (pamätajme, že si zapamätá obvykle len 10% toho čo číta, 26% toho čo počuje, 30% toho čo vidí, 50% toho čo vidí a počuje, 70% toho čo hovorí, 90% toho čo hovorí a robí)
Zadáme primerane diferencované úlohy na školskú aj na domácu prácu - obvykle to čo ostatní zvládnu za 20 minút, môže žiakovi s poruchou pozornosti s veľkým vypätím trvať aj celé hodiny, zadávanie rozumného množstva úloh pomôže žiakovi k pokojnejšej atmosfére pri jeho učení a v konečnom dôsledku k zlepšeniu jeho výkonov
Nebudeme žiakovi okrem domácich úloh dávať na doma dokončovať aj to, čo nestihol v škole - v rodinách s deťmi s ADHD predstavujú domáce úlohy doslova nočnú moru a sú zdrojom častých konfliktov a napätia. Po čase rodičia rezignujú a mnohokrát pristúpia aj k tomu, že úlohy dieťaťu sami vypracujú alebo mu riešenia nadiktujú v snahe aspoň o niečo skrátiť čas domácej prípravy a dopriať dieťaťu oddych, či iný – pre neho tak potrebný spôsob vybitia jeho energie (šport). U detí s ADHD je paradoxom skutočnosť, že často menej (ale efektívnejšieho) učenia prináša väčšie a pozitívnejšie výsledky.
Súvisiace terapie
Budeme primerane podporovať žiakovu sebaúctu a pozitívne sebahodnotenie. Sebaúcta je krehká vec. Pre žiakov s poruchami koncentrácie pozornosti je príznačné, že často sami seba považujú za neschopných. Ich sebavedomie je zväčša veľmi nízke, aj keď to často úspešne zakrývajú falošnou „drzosťou“. Každý z nás môže k tomu prispieť citlivým prístupom, ktorý problémové deti nezosmiešňuje a neponižuje pred spolužiakmi.
Podporíme rozvoj žiakovej exekutívy. Zmätok v exekutívnych funkciách, ktorý sprevádza ADHD spôsobuje, že deti majú značné ťažkosti napr. s udržaním poriadku vo svojich veciach a školských pomôckach, s organizovaním činností, so zvolením správnej stratégie, postupnosti riešení a pod. Potrebujú pomoc k tomu, aby sa zaistilo, že si správne poznamenajú úlohy, aby si usporiadali pracovný priestor a pomôcky, aby si čas od času vyrovnali zošity a z lavice odpratali nahromadené zbytočnosti, aby sa správne rozhodli čím začať a ako pokračovať a pod. Je dôležité, aby si pomocou špeciálnych metód zmienené zručnosti aj osvojili (nie len sa naučili očakávať, že to za nich urobí pani učiteľka, rodič či asistent ! ).
Budeme využívať pozitívne posilňovanie (upevňovanie) žiaduceho správania. Je to výchovný prístup, ktorý vychádza z behaviorálnej psychológie. V triede so žiakom s ADHD má nezastupiteľnú úlohu a len ťažko sa dá niečím nahradiť. Je to najlepšia stratégia, ako dosiahnuť zmenu správania žiaka a ako uňho zároveň budovať sebaúctu a rešpekt. Je dôležité, aby učiteľ začal vedome vyhľadávať špecifické prípady, keď sa žiak správa podľa žiadaných pravidiel. Toto správanie je potrebné si všimnúť, upozorniť naň pochvalou a tomuto posilňovaniu je potrebné dať prednosť pred neustálym upozorňovaním na nevhodné správanie. Oceňovanie toho, čím sa žiaci líšia od druhých a poskytovanie možností, aby ukázali svoje silné stránky sú dobrou stratégiou učiteľa.